Harabinova televízia

Autor: Gábor Grendel | 18.4.2013 o 12:13 | (upravené 18.4.2013 o 12:21) Karma článku: 24,58 | Prečítané:  8911x

O nezákonnosti justičnej skúšky Daniela Lipšica sa pokúša verejnosť, NBÚ a Generálnu prokuratúru SR presvedčiť Štefan Harabin od roku 2002. O svojej teórii hovoril aj na mimoriadnej schôdzi parlamentu v roku 2008, keď ho chceli poslanci odvolať z postu ministra spravodlivosti pre jeho priateľský vzťah so šéfom albánskej drogovej mafie. Práve na tej schôdzi 4.9.2008 povedal Danielovi Lipšicovi pamätnú vetu: "Pôjdeš do basy, ty hajzel."

Po jedenástich rokoch Štefan Harabin našiel spojenca. Jeho teóriu si osvojila TA3. O Téme dňa Petra Bielika sa už popísalo veľa. Dezinformácie však pokračovali v reportáži Reného Medzihradského zo 17.4.2013.

 

Tvrdenie TA3

"Lipšic vtedy ešte ako vedúci úradu ministerstva spravodlivosti odsúhlasil vykonanie skúšky sám sebe."

 

Realita

Vykonanie skúšky odsúhlasil minister spravodlivosti Ján Čarnogurský. Nikto iný na to kompetenciu nemal.

 

Tvrdenie TA3

"Toto je dokument, ktorý potvrdzuje, že Daniel Lipšic si návrh na absolvovanie justičnej skúšky prakticky podpísal sám."

 

Realita

Justičné skúšky vyhlasoval príslušný odborný útvar Ministerstva spravodlivosti SR. A schvaľoval ich minister Ján Čarnogurský. Návrh sa týkal termínu skúšky, zloženia komisií a zoznamu celej skupiny prihlásených uchádzačov. Podpis Daniela Lipšica ako aj podpisy ostatných vedúcich funkcionárov MS SR sa nenachádza na návrhu ale na sprievodnom liste, tzv. videátniku. Ten bol súčasťou každého materiálu, ktorý išiel ministrovi na podpis. S rozhodnutím ministra, ktorý ako jediný mal kompetenciu návrh schváliť, však nemá nič spoločné.

 

Tvrdenie TA3

"Ďalšie pochybností vyvoláva dĺžka právnickej praxe, ktorú musel Daniel Lipšic pred absolvovaním justičnej skúšky deklarovať. Potrebné boli tri roky."

 

Realita

O splnení podmienok na vykonanie justičnej skúšky Daniela Lipšica a ďalších uchádzačov neexistujú žiadne pochybnosti. Podmienky na vykonanie justičnej skúšky podľa vtedajších predpisov zneli nasledovne:

 

"Do prípravnej služby môže minister spravodlivosti na žiadosť justičného čakateľa započítať v súlade s §61 citovaného zákona dobu právnickej činnosti v inom pracovnom alebo obdobnom pomere."

 

"Do tejto doby sa započíta doba trvania výkonu základnej vojenskej služby na:

a) vojenskom súde,

b) vojenskej prokuratúre,

c) Vojenskom úrade pre právne zastupovanie pri Ministerstve obrany SR."

 

"Do právnickej praxe v rezorte justície môže minister spravodlivosti započítať dobu právnickej činnosti v inom pracovnom alebo obdobnom pomere v trvaní najviac dva roky."

 

Všetky citované podmienky Daniel Lipšic a ostatní uchádzači spĺňali. Svedčia to tom aj tieto fakty:

 

1; Okrem Daniela Lipšica spochybnilo HZDS v roku 2001 štyroch ďalších uchádzačov. Traja z nich sú dnes sudcovia a jedna je notárka. Spomínaných troch sudcov menovala do funckie Súdna rada na čele so Štefanom Harabinom.

 

2; Na základe podnetu HZDS v roku 2001 požiadal Ústavnoprávny výbor NR SR prof. JUDr. Jána Sváka, CSc. o právnu analýzu. Okrem iných v nej autor konštatuje:

 

"Odborná justičná skúška ako priama podmienka výkonu profesie je v súčasnosti vyžadovaná pre vznik sudcovskej funkcie. Ako nepriama podmienka sa uplatňuje u tých profesií, kde môže byť uznaná za analogickú skúške vyžadovanej ako podmienke výkonu profesie prokurátora, advokáta, notára, súdneho exekútora. Zákon bližšie neupravuje podmienky vykonávania tejto skúšky a ani to, kto má právo vykonať túto skúšku.

...

Kompetencia spojená s výkonom justičnej skúšky je zverejná ministrovi spravodlivosti, ktorý rozhoduje o tom, kto má právo na prístup k tejto skúške.

...

Vzhľadom na účel tejto skúšky by mal zohľadňovať, okrem absolvovania úplného vysokoškolského právnického vzdelania aj iné predpoklady odôvodňujúce úspešnosť jej vykonania, ktoré však pre ministra nie sú záväzné. Vzhľadom na praktické zameranie tejto skúšky by to mala byť prax, ktorej

- dĺžka by mala byť minimálne analogická ako v prípade justičného čakateľa,

- obsahové zameranie by malo zodpovedať obsahovému zameraniu justičnej skúšky, pričom z dlhoročnej obyčaje je za takúto prax považovaný aj výkon právnickej profesie na orgáne štátnej správy súdov, napr. ministerstve spravodlivosti."

3; Podmienky trojročnej právnickej praxe uznala aj Slovenská advokátska komora, ktorá aj na základe splnenia tejto požiadavky zapísala Daniela Lipšica do zoznamu advokátov.

 

Tvrdenie TA3

Faktom je, že jeho justičná skúška zaujala aj Národný bezpečnostný úrad. K dispozícii máme list, ktorým si úrad od ministerstva vyžadoval podrobností k tomuto prípadu. Tak isto pred piatimi rokmi smerovalo na prokuratúru aj trestné oznámenie, ktoré podalo vtedajšie vedenie rezortu spravodlivosti.

Citácia:

"Z predloženého materiálu bolo zrejmé, že zákonný podklad na vykonanie skúšky neexistuje."

 

Realita

Trestné oznámenie kvôli Lipšicovej justičnej skúške podalo Harabinove ministerstvo mesiac po zverejnení jeho telefonátu s Bakim Sadikim a deň pred tým, ako Daniel Lipšic podal do parlamentu návrh na jeho odvolanie. Toto trestné oznámenie Generálna prokuratúra SR zmietla zo stola.

Národný bezpečnostný úrad v roku 2006 udelil bezpečnostnú previerku Danielovi Lipšicovi na najvyšší stupeň: Prísne tajné. Neodobral ju ani po preskúmaní podnetu Harabinovho ministerstva.

 

NBÚ a Generálnu prokuratúru SR Štefan Harabin nepresvedčil. TA3 áno. Taká je realita. Bez komentára.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?